Otvorený list pre Petr Šimůnek, šéfredaktor českej verzie časopisu Forbes a obhájca Leoša Mareša, ako osobnosti českého byznysu v augustovom/srpnovom vydaní českej verzie časopisu Forbes.
Vážený pán Petr Šimůnek,
prečítal som augustové/srpnové vydanie českej verzie časopisu Forbes (ďalej len Forbes), vrátane Vášho úvodníka a rozhovoru s Leošom Marešom. Titulka s Leošom Marešom ma pohoršila už v deň, keď ste ju dali zdielať na fan page časopisu Forbes, len pár dní predtým, ako sa mi dostal do rúk časopis. Patrím do minoritnej skupiny 0,1 % negatívnych komentárov z tých 1,3 tisíc, ktoré sú podľa Vášho výkladu pozitívne a údajne potvrdzujú Váš správny výber Leoša Mareša na titulnú stranu Forbes. Pochválili ste hlasujúcich za to, aká to je úžasná zmena oproti tomu, keď ste v minulosti zisťovali u čitateľov, čo by povedali na Leoša Mareša na obálke. Je ale rozdiel v otázke “či vôbec” a v otázke “ktorú zo 4 navrhnutých fotografií.” Ak dáte niekomu vybrať jednu zo štyroch možností a následne to vyhodnotíte ako 99,9% pozitívnych reakcií, je to niečo, čo sa v oblasti komunikácie označuje ako účelové zavádzanie.
Novinárska práca daného typu na stránky Forbes podľa mňa nepatrí. Inak nebude z Forbes nič viac, ako bulvárny lifestylový “plátok” (plátok = noviny a časopisy s nízkou až nulovou serióznou hodnotou novinárskej práce). Bulvárny lifestylový “plátok” by nemal vysokú šancu na prežitie ani zo zdrojov z predaja časopisu a ani zo zdrojov z predaja inzercie.
Článok s Leošom Marešom je perfektný, je to dokonalý “promo” článok!
Leoš Mareš sa zásadným spôsobom odlišuje od osobností z titulnej strany Forbes. Nič nevybudoval, nič za sebou nezanechal. Nezamestnáva ľudí. Netvorí hmotné statky. Sám hovorí: „mně nemůže vyhořet provozovna, mně nemůže okrást zaměstnanec.“ A sám priznáva, že čo zarobí, to minie, vysoká réžia, atď… Tento životný prístup je v úplnom rozpore s tými, ktoré zastávajú postavy z ostatných Vašich tituliek. Koho z praxe prekvapí, že jeho príjmy za mediálne aktivity nepresahujú 15%? Každému súdnemu človeku z danej oblasti by malo byť jasné, že hlavným zdrojom príjmu celebrity “marešovského” druhu sú akcie podnikateľského sektoru, na ktorých sa výborne zúročujú komediantské a improvizačné schopnosti, exhibicionizmus a dar reči. Avšak to nie je dôvod mu priznať DNA Forbes, ku ktorej sa opakovane odvolávate, pokiaľ nie sú dostupné skutočné argumenty. Leoš Mareš sám poznamenal, že sa akciám pre klientov ešte ani zďaleka nevenuje tak, ako by mohol a v budúcnosti bude. A práve Vaši čitatelia sú jeho potencionálni klienti. Jednoducho augustové/srpnové číslo Forbes je dokonalou “promo” akciou značky Leoš Mareš. A komu urobíte reklamu nabudúce? Bude to “šikovný” riaditeľ zoskupenia mediálnych agentúr, ktorý zarobil na tom, že neodviedol bonusy klientom a materskej centrále?! Ľudia na Vašich titulkách majú byť inšpiráciou a morálnym príkladom. Leoš Mareš pre Vašich čitateľov nemôže byť inšpiráciou, ani pozitívnym morálnym vzorom. Leoš Mareš nepatrí na titulku Ekonom, Euro, Forbes… Leoš Mareš patrí na titulku Blesk, Esquire, ForMen…
Leoš Mareš vs Toby Keith
Jedným z Vašich “promarešovských” argumentov bol už vyššie popísaný “súhlas,” čiže 99,9% kladných reakcií na otázku, že ktorá konkrétna fotografia s Leošom Marešom by mala byť na obálke Vášho časopisu. A ďalším argumentom bolo meno Toby Keith. Legitímnosť tohto argumentu dávam na posúdenie.
Na obálke americkej verzie Forbes (2013/07/15) bol Toby Keith, aj napriek tomu, že v rebríčku “Celebrity 100” neskončil na 1. mieste. Na titulnú stranu amerického Forbes sa dostal vďaka šírke svojho podnikateľského záberu. Prvá trojica v “Celebrity100” bola: 1. Oprah Winfrey, 2. Lady Gaga a 3. Steven Spielberg. A až na 43. mieste “skončil” niekto, kto by pasoval na titulnú stranu amerického Forbes a splňoval tzv. DNA Forbes a to nielen, ako umelec/športovec/režisér, ale aj ako stvoriteľ a majiteľ rozsiahleho obchodného impéria. Jeho aktivity (okrem spievania country, vydávania albumov, koncertovania a reklamných aktivít), sú napríklad: vlastná značka alkoholu, vlastné hudobné vydavateľstvo, vlastná sieť reštaurácií. Naproti tomu Leoš Mareš tvrdí: „Jedu bezstarostnou jízdu. Proto nechci rozjíždět žádný vedlejší byznys. S tím jsou jen další starosti a tak neadekvátní výnosy, že mi to vůbec nestojí za pozornost.“
Na koniec mi len ostáva veriť, že vydavateľ časopisu Forbes aspoň dokáže využiť účasť Leoša Mareša na večierkoch Forbes niekoľko rokov dopredu zdarma. Keď mu už teda zapredalo svoju cenenú titulnú stranu. Prosím, môžete prezradiť, koho konkrétneho to bol nápad, angažovať Leoša Mareša na titulnú stranu Forbes?
S pozdravom a prianím menej kontroverzných obálok,
Pavol Mačinga
čitateľ/predplatiteľ Forbes a zadávateľ reklamy do Forbes
Nech si každý čitateľ Forbes urobí záver sám o vhodnosti/nevhodnosti Leoša Mareša na obálke Forbes. Uvidíme, či budeme niekedy poznať názory ostatných z titulnej strany tohtoročného vydania Forbes. Zatiaľ to boli: Petr Chmela (február/únor), František Piškanin (marec/březen), Zbyněk Frolík (apríl/duben), Andrej Babiš (máj/květen), Zdeněk Pelc (jún/červen), Zdeněk Bakala (júl/červenec). Uvidíme, ako budú títo ľudia reagovať na fotenie s Leošom Marešom na spoločnú fotografiu pre prosincové/decembrové vydanie Forbes.